Dúbravka: Biele skaly a ich tajomstvá

Keď sa povie Bratislava, čo prvé vám napadne? Hlavné mesto? Bratislavský hrad? Petržalské sídlisko? Bratislava patrí medzi krásne mestá a oplatí sa objavovať aj jej skryté poklady. Poznáte Biele skaly? Vedeli ste napríklad, že Biele skaly skrývajú v lese totemy, ktoré vás prenesú do atmosféry indiánskych mayoviek?

Oprášené spomienky

Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna Zvedavá mama. No vtedy ešte nebola mama. Bolo to ešte malé dievča, ktoré sa zúčastnilo narodeninovej oslavy svojej kamarátky. Na začiatku to skôr vyzeralo ako branné cvičenie než kúúúl oslava násťročnej, ale keď došli na miesto činu, tak zostali všetci milo prekvapení. Skaly, ohniská, totemy, pekné posedenie, rebríky, vodné pramene, aj nejaké tie skameneliny. Hotové dobrodružné miesto pre deti.

Čas letel, z dievčatka sa stala naša Zvedavá mama a tá sa rozhodla, že nastal čas to to tajomné miesto objaviť aj s našimi Malými výletníkmi. Mali sme len jeden záchytný bod – BIELE SKALY. Ako sme zistili browsovaním na internete, tak to to miesto nájsť je tvrdý oriešok aj pre domácich. To to miesto totiž nemá oficiálne značenie. Hmmm, to znie ako pekná výzva.

Dúbravka ako odrazový mostík

Najjednoduchší štart je z bratislavskej mestskej časti Dúbravka. Ako sme neskôr zistili, existujú odtiaľ tri možné štartovacie trasy:

1. štart od Technického skla po žltej cyklo značke smerom k Villa Rustica a následne pokračovať k bodu „Pod Bielymi skalami“
2. štart od Domu kultúry Dúbravka smerom na Dúbravskú hlavicu
3. odparkovať na kopci Dúbravky pri Tranovského ulici, blúdiť medzi záhradkárskou oblasťou, až sa napojíte pri Villa Rustica na žltú cyklo značku

Už teraz ste z toho domotaní? Nečudujeme sa. My sme tiež boli. Ale vedzte, že najlepšiu mapku, ktorá bola pre nás tým správnym odrazovým mostíkom nájdete TU.

Villa Rustica

Samozrejme, že sme si zvolili 3. možnosť. A samozrejme sme netrafili ani len na tú cestu medzi záhradkárov, ale vyšli sme do slepej uličky s rodinnými domami. Nevadííííí. Na 2. pokus sa už napájame na správnu cestičku a ani sme sa nenazdali a po pravej strane sa nám vynorila Villa Rustica. Na 1. pohľad ničím zaujímavé obrysy domu. No keď zistíte, že ide o zvyšky stavby rímskeho súkromného kúpeľa pravdepodobne z 3. storočia, tak sa vo vás isto prebudí malý zvedavý škriatok.

Malý výletník bol z tohto miesta nadšený. Behal „z jednej izby do druhej“ a spolu sme si fantazírovali, v ktorej miestnosti sa momentálne nachádzame. Či v kuchyni, či v obývačke alebo v kúpeľni. Určite sa zastavte a zahrajte sa so svojou predstavivosťou.

Iba ten kto sa stratí nájde

Od Villa Rustica sme pokračovali po žltej cyklo značke. Tabuľa pri Villa Rustica hlásila, že nás čaká asi len kilometer. Však pohodička. Malí Výletníci zalomili v nosičoch a my Veľkí výletníci sme si vychutnávali prvý extra teplý deň, ktorý naznačoval, že zima si zbalila svoje snehové vločky a prihlási sa až o rok. Trasa na tomto úseku je veľmi príjemná. Žiadne extra stúpania, vtáčiky sa predháňali, ktorý krajšie zaspieva, vyzerali sme, či nezahliadneme prvé snežienky. Nezahliadli. Zato sme si poriadne zablatili topánky. Ale k rázcestiu „Pod Bielymi skalami“ sme to zvládli. Ok, jeden smer je na Dúbravskú hlavicu, druhý Pod Devínsku Kobylu a tretí… nás vracia tam odkiaľ sme prišli. Halóóó!! Kde sú tie Biele skaly? A kde totemy?

Pomohli sme si už vyššie spomínanou mapkou, pomohli sme si neustále vypytovaním sa okoloidúcich, či ideme správnym smerom, pomohli sme si gps navigovaním. Len tie skaly sa stále pred nami skrývali. Prišli sme k rozdvojke, kde sa rysovala nenápadná lesná cestička. Pamätali sme si, že by nás malo čakať prudké stúpanie a táto naša cestička tieto predpoklady na 100 percent spĺňala. Uff, stúpanie bolo krátke, ale s našimi spiacimi závažiami sme sa trochu zapotili. Juchú, sme hore, aleeee… Cestička zmizla a my prepadáme malému zúfalstvu. Nič nenasvedčuje tomu, že sme správne. Pomaly sa zmierujeme s myšlienkou, že sme to skrátka nenašli. Keď v tom…

Stretávame okoloidúceho. Nešťastne sa ho pýtame, či náhodou nejde na Biele skaly. Nejde. Ale vraj Biele skaly nie sú veľmi zaujímavé. Keď chceme ukáže nám radšej cestu do Fuchsovho lomu. Sú tam pekné totemy, ktoré by sa deťom mohli páčiť. Skoro nám oči vypadli od toľkého šťastia. Pocestný nás naviedol na ďalšiu rozdvojku, ktorú sme pri našom fučiacom výstupe ÚPLNE prehliadli. Odtiaľ to už bola priama cesta.

Biele skaly

SME TU. Krásny lom odkrýva svoje poklady. V prvom rade chytili našu pozornosť krásne zdobené farebné totemy. A teraz schválne. Uhádnete, kde sa tu vzali? Nie, nenatáčal sa tu žiaden film. Dozvedeli sme sa, že sa tu pravidelne stretávajú tunajší trampovia a práve totemami si označili to to miesto za svoje územie. Postupne to tu aj krásne zveľadili. Okrem totemov sa na Bielych skalách nachádzajú aj posedenia, ohniská a aj rebríky pre ľahšiu dostupnosť. Výnimočným robia to to miesto samozrejme aj skaly. Ak máte šťastie, nájdete v stenách aj skameniliny.

Vydajte sa aj vy na to to čarovné miesto. Poďte sa stratiť, aby ste našli poklad. Spolu s deťmi sa tu môžete zahrať na zvedavých archeológov, zvedavých Indiánov, či len tak jednoducho na turistov, ktorí si vychutnávajú originálny výlet s rodinkou. Želáme pekné blúdenie.

ODPORÚČANIA

• Pýtajte sa, pýtajte sa a pýtajte sa okoloidúcich, či idete správnym smerom
• Vyberte sa na výlet v období medvedieho cesnaku. Rastie ho tu v okolí požehnane
• Nezabudnite si zbaliť niečo poriadne pod zub. My sme tento výlet doooosť podcenili. Náš odhad – 1 hod, realita – 4 hodinová vychádzka. Po návrate domov sme rabovali chladničku
• Rešpektujte totemy a nepoškodzujte ich
• Pre fanúšikov Geocaching odporúčame zbystriť pozornosť a naštudovať si tieto nápovedy
• Ak ste došli k skalnému útvaru, ale totemy nikde nevidíte, pravdepodobne ste sa dostali na Psie skaly, počuli sme, že aj tu je veľmi pekne a plánujeme sa sem vrátiť
• Sledujte Turistickú informačnú kanceláriu DNV – teraz v marci organizujú výlet „Jarnou Devínskou Kobylou“, ktorý zahŕňa aj Biele skaly. Možno naplánujú aj repete